Joahnnie´s stories

Srdce ako kus ľadu, skladuješ ho v mrazničke, aby náhodou neprecitlo.

Veľká slečna Nebezpečná, so zdrobneným menom.

Snívalo sa mi to. Úplne, vážne, skutočne, naozaj. O tom mojom navždy milovanom človiečikovi, o rozhovore, ktorý sa zdal tak skutočne neskutočný. Akoby to bolo naozaj. Ten výraz tváre, ten úsmev, tie slová, moje reakcie, jeho reakcie. Všetky sprostosti. A keďže dnes máme toho sedemnásteho a aj hodina mi ako-tak sedí, tak konštatujem, že je to rok. Celý deň po tom sne som bola neuveriteľne smutná, ale teraz možno príde deň, kedy budem schopná urobiť veci, čo som celé tie mesiace nedokázala.

A srdce si mi vrátil. .... Že vraj chceš reklamovať?

„Vravela si, že ťa nemám brať ako dieťa, tak sa tak nechovaj.“

„Myslíš na mňa často?“ ... „Každú sekundu.“

„Len tak z lásky?“ ... „A z čoho iného?“

„Čo sa mi to stalo, že milujem dieťa?“- zašepkal si Martin do ticha.

„Si ešte dieťa, cítiš sa zmätená, ja tomu rozumiem, ale nemusíš sa tak cítiť. Nič sa nedeje.“