Na Lauru sa zosypali štvrťročné skúšky. Počasie sa ochladilo, škola ju stresovala a ona nevedela čo skôr. Martin začal pracovať na novom dôležitom projekte a tiež začal byť značne vystresovaný. Nestíhali byť spolu, nestíhali si volať, ani písať správy. Martin nestíhal ani spať, Laura spať nemohla. Vždy, keď sa ona odhodlala zavolať mu, nemal čas on. Keď on volal jej, nemala čas ona. Bolo veľa hodín a ona znovu hypnotizovala strop. Zazvonil jej telefón srdce jej poskočilo, ani nečakala, kým položí a hneď zdvihla.
„Ahoj.“- zašepkal Martin zmätený tým, že hneď zodvihla.
„Ahoj.“- v hlase mala radosť.
„Kedy zajtra končíš?“
„O pol štvrtej.“- zatiahla otrávene.
„Dobre. Prídem po teba, spravím si aspoň dvojhodinové okno. Vyhovuje ti to?“
„Áno samozrejme. Mám zajtra poslednú skúšku, mala by som mať potom voľnejší týždeň.“
„Dobre. Choď spať, aby si to dobre napísala.“
„Nemôžem.“
„Budeš unavená.“
„Chýbaš mi Martin.“- šepla.
„Aj ty mne, ale vážne mám teraz veľa práce.“
„Viem. Ten nový projekt je náročný?“
„Veľmi.“
„Myslíš na mňa často?“
Martin sa uškrnul, tieto jej pubertálne otázky. Chápal ju, ale občas to liezlo dosť na nervy. Laura zosmutnela, on to tak trochu vycítil.
„Každú sekundu.“
„Aj ja na teba.“
„Dobre maličká, dobrú noc.“
„Dobre maličká, dobrú noc.“
„Aj tebe.“
Martin položil a nahnevane zaklapol laptop. Už sa nemohol sústrediť, nemohol spať, nemohol ležať, nechcel chodiť. Len na ňu myslel. Na to, ako to bude musieť ukončiť. Ako jej bude musieť povedať, že ho šéf chce v Česku v srdci firmy, ako to nazýva. Dlho sa nevideli, asi desať dní. Pre nich to bola poriadna doba. Zajtra jej ešte nič nepovie, rozhodol sa. Zajtra ju nechá, nech si ten deň s ním užije. Spraví jej obed, vezme ju sem a dovolí jej robiť si s ním, čo bude chcieť. A pozajtra sa s ňou stretne zase. Vezme ju sem a bude jej naliehavo vysvetľovať, čo sa deje. Zosmutnel, nalial si víno a nakoniec zaspal s laptopom na bruchu.by Joahnnie
Komentáre
oh az teraz som to precitala :(